Organické hnojivá

Delenie hnojív na organické a minerálne vychádza z ich pôvodu

Ako správne hnojiť pôdu?

Určite sa nedoporučuje hnojiť iba priemyslovými hnojivami. Ak sa používajú iba tieto hnojivá, dochádza k znehodnoteniu pôdy a vytvára sa tzv. hladová pôda, ktorá neudží vlahu ani živiny. Je teda nutné používať oba typy hnojív. Organické hnojivá sú základom hnojenia. Sú potrebné pre tvorbu organickej hmoty v pôde, ktorá dodáva pôde silu a úrodnosť. Priemyslové hnojivá potom už dopĺňajú chýbajúce živiny (predovšetkým dusík, fosfor, draslík) tak, aby boli v pôde v potrebnom pomere pre konkrétne druhy pestovaných rastlín a pre podporu jednotlivých fáz rastu rastlín v dobe vegetácie. Neskvalitňujú však pôdu ako takú a ak nepoužívate organické hnojivá, je ich účinok veľmi obmedzený.

Organické hnojivá

Maštaľný hnoj

Hnojenie vyzretým maštaľným hnojom sa vykonáva predovšetkým na jeseň jeho zapracovaním do pôdy. Do ľahkých pôd ho môžeme zapracovať i na jar. Nevyzretý hnoj sa dáva do kompostu. Na hnojenie je možné použiť hnoj veľkých zvierat (hovädzí dobytok, kone, prasatá, kozy, ovce) i malých zvierat (králiky, sliepky, kačky, husy...). Hnoj väčšiny menšich zvierat, viacmenej trus hydiny, obsahuje viac živín než veľkých zvierat, je často suchší a obsahuje viac organických látok. Je však "ostrejší" a buď sa dáva do kompostu, alebo sa nechá vykvasiť (zalejeme vodou a necháme 14 - 21 dní kvasiť - pevné časti dáme do kompostu a tekutú časť rozriedime a môžeme použiť na hnojenie). Používa sa i močovka, tou sa hnojí v zriedenom stave v zime a na jar cez sneh. Vyzretý maštaľnýc hnoj sa v ťažkých pôdach zapracuváva plytko, v ľahkých naopak hlbšie do pôdy. Medzi organické hnojivá sa radí i zelené hnojenie, ktoré sa považuje za rovnocenné hnojenie maštaľným hnojom.

K zelenému hnojeniu je možné použiť i prezimujúce výsevy, napr. ozimné obiloviny (žito ...). Počas zimy chráni pôdu a na jar sa zapracuje do pôdy. 

Kompost

Dodáva pôde naspäť zásobu humusu, obsahuje organicky viazaný dusík, ničí hnilobné a jedované látky, pôvodcov chorôb a semená buriny, pôsobí priaznivo na životné prostredie. Ak si ho vyrábate sami z odpadu zo záhrady, ušetríte pri nákupe prostriedkov pre zlepšenie pôdy (napr. rašelina) i pri nákupe minerálnych hnojív.

Kompost sa rozhadzuje na povrch pôdy alebo sa len plytko zapracuje do pôdy napr. hrabľami. Používa sa cca 1-2 kg kompostu na 1m² na rok.

Zdroj: internet; Hnojení půdy a kompostování v zahradě, Ing. Miroslav Kalina, CSc. http://eshop.oslavan.cz/hnojeni-pudy-a-kompostovani-v-zahrade